reklama

Leto v kláštornej veži

Volám sa Junix, ale na matrike som zapísaná inak. Podobne aj Omnix, Fenix, Mebejbix a ostatní. Možno nás poznáte, ale nie pod týmito menami. Oslovujeme sa nimi totiž iba my, bzovícki mnísi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Všetko sa začalo ako v rozprávke. Kde bolo, tam bolo, keď turecké hordy besnili na našom území a Turčín Poničan si našiel stratenú matku, vyrástol neďaleko Krupiny hrad. Nezjavil sa tam zo dňa na deň ako Kia pri Žiline. Prebudovali ho z kláštora, ktorý bol postavený už v 12. storočí. Sídlila v ňom šľachta i rôzne rehole. A rozprávka sa skončila. Po zrušení rádu jezuitov začal hrad pomaly pustnúť a rozklad trval až do roku Pána 2004.

Brala som to ako dobrodružstvo a spôsob ako uniknúť pred nudou a zároveň prispieť k záchrane historickej pamiatky. Ani som len netušila, že to nebude také obyčajné leto.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tábor sa začal 2-dňovou púťou až k pevnosti Bzovík. Nič ťažšie ako dve kilá zemiakov som dovtedy neniesla a zrazu som musela pretrpieť cestu s celým proviantom a vybavením na 2 týždne! Najviac nás zblížil pot, ovady a spálené plecia. Po príchode do hradu sme boli slávnostne uvedený do rádu mníchov bzovíckych. Okrem mien končiacich sa na „x“ sme dostali aj habity a zaviazali sme sa dodržiavať regulu bratstva.

Počas tých dní nám nič nechýbalo. Po úmornej práci okolo hradu sme mali o duchovné i telesné potreby postarané. Vďaka každodenným omšiam otca Witoldixa a potravín, ktoré nám darovali ľudia i sponzori, sme sa mohli nerušene sústrediť na kosenie trávy, čistenie, škrabanie, kálanie dreva, sondovanie a vtipkovanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie vždy to bolo med lízať, pretože sme ako stredovekí bzovícki mnísi aj žili. Žiadna elektrina, hodinky, mobily a laptopy. Vodu sme si museli vláčiť v bandaskách z neďalekej studne. Na latrínku má tiež každý z nás milé spomienky. Po čase sme všetci vyzerali, akoby nás jedna mater mala – mastné vlasy, špina za nechtami a únava v tvári, ale to nám nebránilo, aby sme sa nesmiali, až sa nám bruchá natriasali. Vždy sa našlo dosť síl na spev, modlitby i vtipy. Do noci sme sa rozprávali pri ohni a neskôr zívajúc sme sa roztratili do spacákov v kláštornej veži alebo pod holým nebom. A potom to už len bola symfónia!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Boli to moje najkrajšie prázdniny. Až dokým som tam tento rok neprikvitla znova. A možno, že sa tam o rok stretneme. www.klastor.bzovik.sk

Judita Sobotová

Judita Sobotová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Když už člověk jednou je, tak má koukat aby byl. A když kouká, aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.WerichŠtatistika: Zoznam autorových rubrík:  KaždodennostiIntrákový životKnihySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu